knockout
Noun
ရှုံးထွက်ပြိုင်ပွဲ။ ဖျာလိပ်ရခြင်း။
- a knockout tournament.
လက်ဝှေ့ပွဲ အလဲထိုးချက်။
- a fifth-round knockout.
sing ကမ်းကုန်အောင်လှသူ။ အလှပဂေး။ လက်ဖျားခါရသူ။ အံ့ချီး မကုန်။
- She's an absolute knockout ie very beautiful.
~ knockouts plural
knock-out
Adjective
ပြန်မထနိုင်အောင် အလဲးထိုးချလိုက်သည်။
knock out
Verb
~ knocks out 3rd person; ~ knocked out past and past participle; ~ knocking out present participle